Váš kontakt: Michal Václavík
+421907321544

Referencie

Váš partner

Stres a fyzikálna terapia ciev BEMER

Stress

Cítite sa i pri pomerne bezvýznamných príležitostiach nervózne a preťažene?
Či dokonca bez motivácie, bez sily, ale zato s únavou? Máte neprestajne zlú
náladu a nepociťujete spokojnosť so svojou pracovnou a/alebo súkromnou situáciou? Nedokážete
len tak vypnúť? Potom nie je vylúčené, že ste sa dostali
do kolotoča stresu. Nie ste však ani náhodou sami. Aktuálne ankety
ukazujú, že takmer šesť z desiatich Nemcov vníma svoj život ako stresujúci. Nadmerná
záťaž na pracovisku, neprestajný tlak termínov, rodinné problémy, finančné
starosti – všetky tieto faktory môžu viesť k tomu, že sa človek stále cíti unavený
a vyčerpaný. Aj permanentná možnosť zastihnutia nás prostredníctvom moderných komunikačných
prostriedkov a záplava mediálnych podnetov prispievajú k negatívnym javom. Z odhadov vychádza, že každý šiesty deň absencie v práci možno pripísať na vrub stresu a pracovnému tlaku.

Keď si uvedomíme dopady všetkých týchto faktorov, je
veľa dôvodov bližšie sa venovať aj téme stresu.

Informujte sa

Vaše kontaktné údaje

O strese

Stres a stresové faktory

Symptómy stresu po prvý raz vedecky podložil v roku 1915 americký fyziológ Walter B. Cannon – použil pritom však pojem „Fight or flight“. Východiskovým bodom jeho vedeckej práce bol záujem o skutočné skryté dôvody posttraumatických stresových porúch, ktoré sa vyskytovali u vojakov, ktorí bojovali v 1. svetovej vojne. „Fight or flight“ („Bojuj alebo utekaj“) pritom opísal ako prudké telesné a duševné prispôsobenie sa živých bytostí v prípade ohrozenia v nebezpečných situáciách. Počas tejto reakcie mozog vydá povel pre okamžitý výdaj adrenalínu, ktorý zrýchli tep srdca i frekvenciu dýchania, čo telu poskytne silové rezervy. Tieto silové rezervy človeku dodajú energiu pre správanie sa dôležité pre jeho prežitie, ktoré by malo byť primerané aktuálnej stresovej situácii: Bojuj alebo utekaj! Tieto faktory označujú odborníci termínom „stresory“, myslia tým všetky vnútorné i vonkajšie požiadavky a nároky, ktoré musí organizmus zvládať a prispôsobovať sa im. Tieto procesy riadi vegetatívna (autonómna) nervová sústava a nepodliehajú preto našej vôli ani nášmu rozumovému uvažovaniu. Pre lepšie pochopenie je dobré vedieť, že stres predstavuje prirodzený obranný mechanizmus, ktorý je v nás pevne zakotvený už milióny rokov. Nebezpečenstvo v našom tele behom sekúnd zmobilizuje zásoby energie pre okamžitý výkon svalov. Tento mechanizmus bol dôležitý už i v praveku, kedy sa ľudia bleskurýchle museli rozhodnúť buď pre boj alebo pre útek. Ak by sa človek doby kamennej musel zakaždým zdĺhavo rozhodovať, či má pri strete s dravým zvieraťom bojovať alebo radšej utiecť, bolo by zrejme veľmi rýchlo po ňom. Na druhej strane treba vedieť, že pri trvalej záťaži sa v nadobličkách tvoria dodatočné hormóny (napríklad kortizol), ktoré stimulujú látkovú výmenu. Dôvodom je fakt, že adrenalín síce účinkuje okamžite, no zároveň len krátkodobo. Z toho vyplýva, že dlho pretrvávajúci stres môže viesť ku škodám alebo dokonca až ku kolapsu organizmu. Ak telu nedoprajeme pohov tým, že stresujúcu situáciu zmeníme alebo opustíme, potom nemôže ani nastať odbúravanie stresových hormónov, v dôsledku čoho zostáva telo v permanentne napätom stave.

Negatívny a pozitívny stres

Za „otca výskumu stresu“ za však nepovažuje Walter B. Cannon, ale skôr rakúsko-kanadský lekár a vedec Dr. Hans Selye (*1907, †1982), ktorý ako prvý v roku 1936 definoval pojem „stres“. V nasledujúcich desaťročiach uverejnil viac ako 1700 prác a 39 kníh na tému stres. Aj mnoho teórií moderného výskumu stresu možno vyvodiť z jeho pôsobenia. Selyeho teória stresu definuje ako biologické fundamenty stresu, tak aj mechanizmy, ktoré sa s tým v ľudskom tele spájajú. Vo svojej vedeckej práci pomenoval Hans Selye tri etapy stresu: fázu šoku, fázu odporu a fázu vyčerpania. Zistil pritom, že stres pôsobí od krvi cez mozog až po svaly, vplýva na látkovú výmenu a hormóny. Selye pritom rozlišuje medzi negatívnym stresom (nazýva ho distres) a pozitívnym stresom (takzvaným eustresom). Toto delenie si svoje opodstatnenie zachovalo dodnes. „Dis“ je starogrécka predpona s významom „zlý“. Z uvedeného vyplýva, že distres je stres s negatívnymi fyzickými, psychickými a mentálnymi následkami pre stresom stíhaného človeka, ktorého zdrojom býva výkonnostný a časový tlak vonkajšieho, no často aj vnútorného pôvodu. Aj „eu“ je starogrécka predpona a znamená „dobrý“, „správny“ alebo „ľahký“. Stres teda môžeme pokojne vnímať i pozitívne – to vtedy, keď danú činnosť vykonávame radi. Keď sa k nej však pridajú nechcené problémy, začneme ju vnímať negatívne. Z toho možno vyvodiť nasledovný poznatok: To, či bude stres nášmu zdraviu škodlivý alebo prospešný, spravidla závisí od nášho vlastného hodnotenia stresových faktorov. Tak napríklad prípravu svadby zvykne väčšina ľudí považovať za príjemný stres, hoci sa to obvykle spája s nervozitou a záťažou. Obdobne sa cítia aj extrémni športovci, ktorí sa do svojich športových akcií vrhajú s vášňou a entuziazmom. A naopak človek vníma tú záťaž, ktorú pociťuje ako nepríjemnú a vykonávanú pod tlakom, ako negatívny stres, ktorý má obdobné telesné a duševné dopady. To, či stres na organizmus pôsobí kladne alebo záporne, závisí teda od toho, či príslušné stresové faktory my sami vnímame kladne alebo záporne, či v danej situácii obstojíme a cítime sa isto alebo či sa dobrovoľne stresovej situácii poddáme. Istá miera stresu nám totiž pomáha zvyšovať výkon (napríklad pri skúškach v škole), no trvalý stres naopak narušuje schopnosť koncentrácie, pozornosť, schopnosť učiť sa a výkon pamäte. Keď sa teda ocitneme v atmosfére permanentného stresu, môže to mať fatálne následky, pretože stres príliš často spúšťa produkciu niektorých hormónov. Telo si na to zvykne a tak sa jeden stresový symptóm kopí na druhý. No jedného dňa to prekročí hranice zdravého stavu. Stresové hormóny ako kortizol oslabujú imunitný systém – je preto možné, že sa prejaví vyčerpanie alebo depresia. Ľudia, ktorí hranice stresovej záťaže nerozpoznajú alebo negujú, žijú nebezpečne. Je preto dobré brať nasledujúce symptómy vážne.

Symptómy typické pre stres

Upozornenie: Nasledovne uvedené symptómy síce môžu byť následkom permanentnej stresovej záťaže, no takisto ich možno vyvodiť z iných príčin. Odporúčame vám preto, aby ste sa pri výskyte týchto symptómov zverili svojmu lekárovi. Okrem toho upozorňujeme na to, že uvedené symptómy nemusia byť kompletné. Typické fyzické (telesné) symptómy: - žalúdočné a črevné ťažkosti, napr. hnačka alebo zápcha, - srdcové ťažkosti a problémy s krvným obehom, - vysoký tlak krvi, - bolesti hlavy, migréna, - nechutenstvo, - pažravosť, - poruchy spánku, - poruchy koncentrácie, blokády myslenia, zábudlivosť, - poruchy imunity, - náchylnosť na alergie, - časté prechladnutia, - stuhnuté svalstvo, - sexuálne problémy atď. Typické psychické symptómy: - nervozita, - nechutenstvo, malátnosť, - podráždenosť, - depresívne stavy, - problémy s koncentráciou, - zábudlivosť, - napätosť, - vnútorný nepokoj, - bezradnosť, - pocity závrate, - pocit preťaženia, - nebezpečenstvo nadmernej konzumácie alkoholu, - nebezpečenstvo konzumácie drog atď.

Čo treba robiť v prípade záťaže negatívnym stresom?

Medicína žiaľ nepozná žiaden všeliek, ktorý by účinkoval proti stresu. Postihnutí však majú možnosť zúčastniť sa na rôznych seminároch, workshopoch alebo svojpomocných sedeniach s cieľom naučiť sa zvládať stres. Avšak i človek sám je schopný značnou mierou prispieť k tomu, aby dokázal stresujúce situácie minimalizovať, ak nie rovno eliminovať. Tí, čo čelia stresu aktívne, sa nemusia báť, že ich stres prevalcuje. Aktívne zvládanie stresu znamená, že sa človek dokáže sústrediť na svoje vlastné ciele a veci, ktoré mu nerobia dobre, jednoducho odprace z cesty. Niektorým ľuďom pomáha, keď si zostavia denný harmonogram, v ktorom si stanovia svoje denné penzum. V práci to znamená, že človek zoraďuje svoje úlohy podľa ich dôležitosti. Ak je to možné, poprípade isté úlohy delegujte na iných pracovníkov. Nedôležité veci pokojne presuňte na neskôr, poprípade sa do nich radšej ani nepúšťajte. Niekedy človeku pomôže i prechádzka, deň voľna, oddychový víkend či kratšia dovolenka, aby sme natankovali nové sily a unikli šedi všedných dní. Pomôcť nám môže aj fyzikálna terapia ciev BEMER. V rodinnej sfére sa odporúča spoločne sa zamyslieť nad stresujúcimi faktormi a snažiť sa spoločnými silami a vedome tieto faktory pochopiť. Príliš často býva vystavený stresovým situáciám a cíti sa byť preťažený aj ten z partnerov, ktorý nie je zamestnaný. Zhrnutie: Otázku, ako naložiť so stresom, by človek, ak sa to dá, nemal riešiť sám. Keď sa však objavia stresové symptómy, ktoré už vykazujú povahu choroby, ako sú napríklad srdcovo-cievne ťažkosti alebo vysoký tlak krvi, mali by ste bezodkladne vyhľadať pomoc lekára. Celému radu iných stresových reakcií, ako sú trebárs poruchy spánku, zvýšenie náchylnosti voči infekciám, zhoršenie tvorby telesných a duševných výkonnostných rezerv, sa ale dá sľubne čeliť – či už svojpomocne alebo ako doplnok k lekárskej pomoci – práve využívaním fyzikálnej terapie ciev BEMER.