Váš kontakt: Michal Václavík
+421907321544

Referencie

Váš partner

Terapia ciev pri liečbe ischemickej choroby

Verschlusskrankheit

Fyzikálna terapia ciev BEMER je z vedeckého hľadiska jednoznačne podložená metóda, v rámci ktorej sú stimulačné signály vysielané s cieľom povzbudiť nedostatočne pohyblivé kapiláry, čo sú tie najmenšie cievy. Dochádza tak k ich zrýchleniu a k zlepšeniu zásobovania a upratovania tkanív a buniek orgánov. Používanie fyzikálnej terapie ciev BEMER zlepšuje mikrocirkuláciu a umožňuje tak predchádzať vzniku, resp. je vhodné na ošetrovanie raných štádií ischemickej choroby periférnych ciev.
V kontrolovaných vedeckých pokusoch bola dokázaná klinická účinnosť fyzikálnej terapie ciev BEMER ako efektívnej komplementárnej možnosti terapie ischemickej choroby periférnych ciev. Pokusná štúdia preukázala, že pacienti s ischemickou chorobou periférnych ciev dokázali po absolvovaní terapie BEMER pešo prejsť oveľa dlhšie trasy než tí pacienti, ktorí nedostali túto terapiu.

Informujte sa

Vaše kontaktné údaje

O ischemickej chorobe

Ischemická choroba periférnych ciev: od makrocirkulácie až po mikrocirkuláciu

Oblasť makrocirkulácie sa týka srdca a tepien, ktoré sú s ním prepojené. Krv hnaná tlakom týmito tepnami zo srdca tečie ďalej až do najmenších ciev, kapilár (hovorí sa im aj vlásočnice). To už sme na úrovni mikrocirkulácie, čo je pojem, ktorým sa označuje oblasť kapilár a tiež úseky krátko pred nimi a po nich. V tejto súvislosti sa oplatí vedieť, že v tejto oblasti prebieha zásobovanie tkaniva živinami a kyslíkom a jeho čistenie od odpadových produktov. Táto zóna teda slúži na zásobovanie a upratovanie (od kalov a jedov) buniek. Obmedzený tok krvi nie je schopný zaisťovať optimálne zásobovanie a upratovanie buniek, pravdepodobne tak dôjde k poruche mikrocirkulácie (jedna z príčin ischemickej choroby periférnych ciev). Ako však tieto poruchy vznikajú? Krv cestou z veľkých ciev až do oblasti mikrocirkulácie pozvoľna stráca tlak, pod ktorým ho srdce spočiatku tlačí vpred. Tlak sa v priebehu transportu krvi zníži tak, že práve v zóne mikrocirkulácie už nie je nijak účinný. Ďalšie prečerpávanie odteraz zabezpečujú vrstvy svalov, ktoré obklopujú všetky cievy – okrem samotných kapilár. Keď sa tieto svaly stiahnu, dôjde k stlačeniu ciev a krv sa pritom snaží tomuto zúženiu vyhnúť. Krv ale nemôže prúdiť späť, tomu totiž bráni tlak srdca. Krvi teda nezostáva nič iné ako cesta vpred cez vlásočnice. Kontinuálne rytmické napínanie a ochabovanie svalov, ktoré obklopujú cievy v oblasti mikrocirkulácie, sa v medicíne označuje pojmom vazomócia (pohyby ciev). To zaručuje, že sa do oblasti mikrocirkulácie vždy dostane dostatok krvi. Tieto pohyby ciev sa musia neustále opakovať, aby krv stíhala pokrývať potreby buniek. V tele zdravého človeka sa za minútu udeje približne tri až päť pohybov ciev, u chorých ľudí je týchto pohybov značne menej. Pri ischemickej chorobe periférnych ciev sú ale pohyby ciev natoľko obmedzené, že sa bunky tela dostávajú až do „stavu núdze“ a stále horšie preto fungujú. Chýba im zásobovanie i odvádzanie odpadu preč. Je preto potrebné liečiť narušenú mikrocirkuláciu. Veľmi sľubné úspechy sa v týchto prípadoch darí dosahovať pomocou fyzikálnej terapie ciev BEMER.

Čo treba robiť pri ischemickej chorobe?

Podobne ako pri mnohých iných ochoreniach platí aj pre ischemickú chorobu periférnych ciev táto zásada: Prevencia je lepšia ako liečba! Mnohé z rizikových faktorov, uvedených v texte, je možné vopred vylúčiť tým, že človek staví na zdravú a rozumnú životosprávu. Keď však človek postrehne a predpokladá prvé náznaky ischemickej choroby, mal by každopádne vyhľadať lekára, aby bolo možné v prípade potreby nariadiť liečbu. Keď je ischemická choroba ešte len v ranom štádiu, vystačí často zredukovať hlavné rizikové faktory, aby pacient včas zadržal postup choroby. Pomocou špeciálnych terapií sa dá okrem toho podporiť prekrvenie určitých skupín svalstva. Poprípade bude môcť lekár predpísať menšie dávky liekov. V neskorom štádiu ischemickej choroby periférnych ciev, keď už zlyhajú alebo sa nedajú zrealizovať iné opatrenia, môže byť nutná až amputácia ako následok nie včas liečenej alebo nedoliečenej ischemickej choroby. O to dôležitejšie je ischemickej chorobe periférnych ciev včas predchádzať, resp. po nástupe ochorenia využívať rozličné účinné terapie. Ako zmysluplné a sľubné opatrenie sa pritom javí terapia porúch takzvanej mikrocirkulácie.

Príčiny periférneho ochorenia ciev

Príčiny periférneho ochorenia ciev sú mnohoraké. Častokrát za nimi treba hľadať aterosklerózu. No príčinou môže byť napríklad aj diabetes mellitus, nazývaný tiež cukrovka. Alebo poškodenie vnútorných stien ciev, napríklad v dôsledku vysokého tlaku krvi (artériová hypertónia), či zvýšené hodnoty tuku v krvi. Príčinu ale možno nájsť aj v narušenom metabolizme buniek, ktorý býva vyvolaný zlou mikrocirkuláciou v postihnutých oblastiach tkanív. K ďalším rizikovým faktorom patria nedostatok pohybu, pohlavie (muži sú napríklad častejšie zasiahnutí periférnym ochorením ciev než ženy), vek (vedci vychádzajú z predpokladu, že približne 20 percent staršej populácie trpí periférnym ochorením ciev) a tiež nadváha, nezdravé stravovanie a fajčenie. Ďalšou príčinou môže byť genetický predpoklad, čo je však pomerne zriedkavé. Desivé je pritom jedno – predpokladá sa, že cca polovica pacientov zhruba do desiatich rokov po stanovení diagnózy na periférne ochorenie ciev zomrie a že len v Nemecku si toto ochorenie rok čo rok vynúti približne 30 000 amputácií. Azda ešte desivejšie je, že podľa odhadov až 75 percent všetkých ľudí, čo ochorejú na periférne ochorenie ciev, neskôr podľahne zástave srdca alebo mozgovej porážke.

Aká nebezpečná je vlastne ischemická choroba periférnych ciev?

Nebezpečenstvo periférneho ochorenia ciev spočíva v tom, že veľmi dlhú dobu prebieha nebadane a bez ťažkostí. A ani prvé príznaky ochorenia nezvyknú ľudia brať vážne. Lekára obvykle navštívia až vtedy, keď začnú trpieť bolesťami pri chôdzi alebo nebodaj i v stave pokoja. Priebeh bolestivých symptómov sa dá rozdeliť pri ischemickej chorobe periférnych ciev na štyri štádia. Často sa používa tzv. Fontaineova klasifikácia pomenovaná podľa francúzskeho lekára Reného Fontainea: Štádium I: Pacient ešte netrpí bolesťami, prípadnú bolesť vníma ako dielo náhody. Štádium IIa: Pacient ešte zvláda bez bolestí prejsť vzdialenosť viac ako 200 metrov. Štádium IIb: Pacient bez bolestí neprejde viac ako 200 metrov. Štádium III: Bolesti sa vyskytujú už aj v stave pokoja a pri ležaní. Štádium IV: Masívne poruchy tkanív s výskytom vredov a zapálených rán.

Ischemická choroba periférnych ciev – choroba postávania pred výkladmi obchodov

Prechádzka spojená s nákupmi je pre mnoho ľudí akiste príjemným rozptýlením. Vo výkladoch obchodov ich zaujme tovar, nuž pred nimi postoja, aby si vystavené výrobky prehliadli, poprípade i vojdú dnu. No pestré výklady nemusia byť zakaždým dôvodom, prečo niektorý chodec pred nimi zostane stáť. Je totižto možné, že trpí takzvanou chorobou postávania pred výkladmi obchodov. Medicínsky názov tejto choroby znie: „ischemická choroba periférnych ciev“. Len málokedy sa medzi ľuďmi uchytí taký výstižný hovorový pojem, ako sa to stalo v prípade ischemickej choroby periférnych ciev. Prečo? Toto ochorenie sa prejavuje ako porucha cievneho prekrvenia končatín (hlavne však nôh), kedy dochádza následkom usadenín na stenách ciev k zúženiu tepien. Toto zúženie neblaho vplýva na prietok krvi, čo však v začiatočnom štádiu ischemickej choroby periférnych ciev hlavne v stave pokoja iba zriedkakedy spôsobuje nepríjemnosti. Ak sa však takýto človeka pustí do fyzických činností, ako je trebárs chôdza či beh, stúpne dopyt svalov po kyslíku, ktorý žiaľ nedostatočné prekrvenie nedokáže vykryť. To sa zvykne prejaviť silnou bolesťou v nohe, predovšetkým v oblasti stehien a lýtok. Táto bolesť opadne len v stave pokoja – práve preto zostávajú ľudia s ischemickou chorobou periférnych ciev každých pár metrov stáť. Poniektorým je to natoľko trápne a nepríjemné, že sa pokúšajú toto zastavovanie maskovať ako prezeranie si výkladov. Preto zostanú stáť vždy pred nejakým obchodom.