Váš kontakt: Michal Václavík
+421907321544

Referencie

Váš partner

Fyzikálna terapia ciev BEMER ako pomoc pri cukrovke

Diabetes

Zavedenie fyzikálnej terapie ciev BEMER do praxe po prvý raz ponúklo možnosť komplexným spôsobom stimulovať dôležité regulačné mechanizmy mikrocirkulácie. Účinok terapie sa vo viacerých vedeckých štúdiách a pozorovaniach aplikácie podarilo ukázať a dokázať aj v prípade pacientov s cukrovkou.
U pacientov s diabetickou polyneuropatiou (ochorením periférnych nervov, v priebehu ktorej môže dochádzať k bolestiam, mravčeniu, páleniu alebo tŕpnutiu rúk a nôh) sa po viactýždennej terapii BEMER podarilo dokázať signifikantné zlepšenie funkčného stavu podkožnej mikrocirkulácie i imunitného systému.
Iná štúdia zas ukázala, že plochy rán pacientov-diabetikov, ktorí boli liečení ambulantne konzervatívnymi metódami a 27 dní dostávali terapiu BEMER, boli v porovnaní s kontrolnou skupinou diabetických pacientov signifikantne menšie. Podarilo sa teda výrazne zlepšiť narušenú schopnosť hojenia rán.
Fyzikálna terapia ciev BEMER slúži v rámci celkového terapeutického prístupu k liečbe porúch látkovej výmeny, ako je diabetes mellitus, a na prevenciu metabolického syndrómu ako dnes (kvôli stresu a pohybovému deficitu) už nevyhnutne potrebná doplnková liečba.

Informujte sa

Vaše kontaktné údaje

O cukrovke

Diabetes mellitus

Z ochorenia diabetes mellitus sa medzičasom stihla stať ukážková všeľudová choroba, mnohí už dnes hovoria až o „epidémii storočia“. Ak sa lepšie prizrieme číslam, ktoré sú k dispozícii, je nám rýchlo jasné, že takéto pomenovanie je celkom oprávnené. Podľa OECD dosahovala prevalencia cukrovky (čiže výskyt ochorenia diabetes mellitus) v roku 2010 v priemere až 6,5 percenta (5,3 percenta v Holandsku, 6,7 percenta vo Francúzsku, 8,9 percenta v Nemecku a až 10,3 percenta v USA). Na základe údajov IDF (International Diabetes Foundation) možno očakávať, že toto číslo len v Nemecku do roku 2030 stúpne na minimálne 13 percent. Ak sa na ochorenie pozrieme s prihliadnutím k veku, zistíme, že s vekom pribúda. Tak napríklad výsledky štúdie DEGS ukazujú, že v skupine osôb vo veku od 40 do 49 rokov trpia diabetom 2,0 percentá mužov a 4,5 percenta žien. Vo vekovej skupine od 70 do 79 rokov činí tento podiel už zhruba 22 percent. Vzhľadom na vysoké počty postihnutých sú dopady tohto ochorenia na výdavky v systéme zdravotníctva samozrejme adekvátne enormne vysoké. Z výsledkov štúdie CoDiM vyplýva, že priame náklady vyvolané cukrovkou v Nemecku dosahujú rok čo rok už sumu vyše 30 miliárd eur. Diabetes mellitus (po slovensky: „medový prietok“) alebo diabetes typu 2 sa hovorovo nazýva aj cukrovka. Toto ochorenie látkovej výmeny je súčasťou takzvaného metabolického syndrómu, ktorý sa považuje za hlavný faktor zodpovedný za rozvoj artériosklerózy (zvápenatenia artérií) a koronárneho ochorenia srdca (čo je choroba vencovitých tepien srdca). Okrem diabetu patria k tomuto syndrómu aj nasledovné faktory: abdominálna obezita, vysoký tlak krvi (hypertenzia) a zmenené hodnoty tuku v krvi (dyslipidémia). Výskyt tohto komplexu symptómov dosahuje u dospelej populácie v Nemecku cca 20 percent v prípade žien a 25 percent v prípade mužov. Hoci pri jeho vzniku zohrávajú rolu najrôznejšie činitele, považuje sa za jednu z hlavných príčin súhra zvýšeného príjmu kalórií, nesprávnej výživy a nedostatok pohybu. K rizikovým faktorom pre vznik cukrovky okrem toho patria príliš častý príjem potravín, nadváha, androidná distribúcia tuku (hromadenie tuku hlavne v oblasti trupu, ktorému sa hovorí aj „tvar jablka“ a ktoré sa vyskytuje prevažne u mužov), vek a pohybový deficit.

Čo sa v tele pri cukrovke vlastne deje?

Zvýšený kalorický príjem vedie často i k zvýšeniu hladiny cukru v krvi. V nadväznosti na to sa pankreas snaží produkovať viac inzulínu. Pankreas, známy aj ako podžalúdková žľaza či slinivka brušná, je orgán s hmotnosťou 70 až 100 gramov. Nachádza sa pod výstupom z žalúdka, kde spolu s žlčovodom ústi v ohybe tvaru C do dvanástnika. Aby mohol pankreas ako žľaza plniť svoju kľúčovú funkciu, ktorou je trávenie uhľovodíkov, tukov a bielkovín, skladá sa z dvoch zásadne odlišných bunkových štruktúr – z exokrinných žliaz (exokrinný znamená „odovzdávajúci smerom von“ – v tomto prípade do tráviaceho traktu), ktoré produkujú zásaditý tráviaci sekrét, ktorý okrem iného obsahuje dôležité enzýmy pre trávenie tukov a bielkovín. A potom sú tam endokrinné žľazy (endokrinný znamená „odovzdávajúci smerom dnu“ – v tomto prípade do krvi), ktoré sa skladajú z ostrovovitých (odtiaľ je odvodený aj názov pre inzulín, lat. „insula“) beta buniek, ktoré za normálnych okolností denne vyrobia asi dva miligramy inzulínu. Tento hormón normálne zodpovedá za prepravu cukru, aminokyselín a tukov do buniek tela, preto sa mu občas hovorí aj úložný hormón. Po rokoch či desaťročiach sa však pankreas následkom zvýšenej produkcie vyčerpá, ale hladina cukru v krvi rastie. Hoci sa táto cukrovka, ktorá sa rozvíja v závislosti od inzulínu, dá spočiatku ešte liečiť diétou a pohybom, veľa pacientov sa žiaľ nevyhne neskôr tomu, že si bude musieť inzulín pichať.

Diagnóza

Približne 90 percent diabetikov má problém s diabetom typu 2. Títo pacienti trpia uvedeným ochorením spravidla už niekoľko rokov pred tým, ako sa túto diagnózu dozvedia, pretože ochorenie sa – hlavne na začiatku – prejavuje nešpecifickými príznakmi, ako sú únava, slabosť, poruchy videnia a sklon k infekciám (napr. časté zápaly močového mechúra). Len zriedkakedy dochádza k úbytku hmotnosti, zvýšený pocit smädu a časté nutkanie močiť sú javy pozorované iba pri extrémne zvýšených hodnotách cukru v krvi. Práve preto býva diagnóza cukrovka často stanovená iba náhodou.

Diabetes mellitus typu 1

Ďalej sa vyskytuje okrem iného choroba diabetes mellitus typu 1. V tomto prípade vytvára podžalúdková žľaza (pankreas) buď príliš málo alebo žiaden inzulín. Príčiny vzniku tohto typu choroby nie sú dostatočne objasnené, predpokladá sa, že ide ako genetické faktory, tak aj o autoimunitné reakcie, vplyv znečistenia životného prostredia alebo vírusových infekcií. Pre diabetes typu 1 je príznačný výrazný pokles hmotnosti v priebehu niekoľkých málo týždňov. K nemu sa pridružujú pocit vyschnutia, neustály smäd, časté močenie, zvracanie a príležitostne tiež kŕče v lýtkach a bolesti brucha. Okrem toho sú možné všeobecné symptómy ako únava, slabosť, poruchy videnia a poruchy koncentrácie alebo bolesti hlavy.

Prognóza pre pacientov s cukrovkou

Prognóza vyliečenia pacientov s diabetom preto jednoznačne závisí od týchto následných chorôb. Pacienti, ktorí svoju životosprávu prispôsobia príslušným odporúčaniam (diéta plus pohyb ako základná terapia), majú šancu výrazne znížiť pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinú následné choroby, čím sa podstatne zlepší aj ich celková prognóza. Pre diabetikov to v konečnom dôsledku znamená, že sa musia usilovať o pokles hladiny cukru v krvi a hodnôt HbA1c. Hodnota HbA1c nepriamo informuje o hladine cukru v bunkách, resp. v membránach buniek. Vysoká hladina cukru sa prejavuje vysokou hodnotou HbA1c, a teda má za následok aj vysokú pravdepodobnosť, že takýto pacient ochorie následnou odvodenou chorobou. Ak základná terapia nevedie k želanému úspechu, ktorým je dosiahnutie predpísanej cieľovej hodnoty HbA1c, nasleduje medikamentózna liečba orálnym podávaním antidiabetík. Keď ani táto terapia neprinesie úspech, je nutné pristúpiť k terapii inzulínom.